Iste to mnohé manželky dobre poznajú. Tomuto nakupovaniu predchádzalo dlhé presviečanie môjho manžela, že tie rifle, ktoré má sú už obnosené a nutne potrebuje nové. O tom, že môj manžel nerád skúša a nerád sa zdržuje v jednom obchode čo i len 10 sekúnd, hádam ani nemusí hovoriť. To asi väščina mužov. Tak sme sa teda vybrali nakupovať. Ideme hneď do prvého obchodu. Najprv sa zorientujeme, kde sú dámske a pánske veci. Potom hľadame konkrétne rifle... Tovaru toľko veľa, že človek má niekedy pocit, že nie je v samotnej predajni, ale v jej sklade.
Hľadáme a hľadáme a keď konečne nájdeme, tak hľadáme vhodné číslo. Som však niekedy zmätená, aj keď si myslím, že ovládam klasické slovenské číslovanie veľkosti, v tých anglických sa vôbec nevyznám. A tak som zase hľadala predavačku. Predavačku som našla a poprosila ju o pomoc pri hľadaní vhodnej veľkosti. Ona mi ukázala, že akože tieto veľkosti by mali byť dobré, len treba skúšať a kým som si to prezerala a chcela som sa opýtať ešte niečo, zrazu sa otočím a jej nikde. Zrazu vidím, že ona je už znovu so svojimi kolegyňami a veselo sa rozprávajú. Medzitým už môj manžel začal skúšať rifle v kabínke. No keďže nič mu nesedelo a naša malá už bola nervózna, tak som radšej usúdila, že už toľko nebudem obťažovať tieto predavačky a pôjdeme inam.
Ideme teda do iného obchodu a znovu prechádzame a znovu hľadáme, čakám, že predavačka sa aspoň opýta to klasické, ale predsa tak potrebné: "Prosíte si" alebo "Môžem Vám pomôcť". Ale zase žiaden záujem o svojho zákaznika. A tak sa v duchu sama seba pýtam: Čo už neplatí môj zákazník, môj pán? Tak to vyzerá, že nie.
Takto sme prešli niekoľko obchodov, až ostal posledný. To sme už s manželom boli poriadne naštvaní a to ani nehovorím o našej dcére, ktorá mala chuť behať všade naokolo. No bola som rozhodnutá, bez rifli sa odtiaľto ani nepohnem. Lebo ktovie tu zase dotiahnem manžela a kedy bude mať čas odrhnuť sa od práce.
Prídeme teda do tohto obchodu. Hudba tam hrala poriadne nahlas, až mi to nesmierne vadilo. Predavačky práve prebarali tovar. Nikde nikoho, len my. Pekne sa pozdravím a prezeráme tovar, zase nikto nejaví záujem o nás. A tak ich manžel poprosí o pomoc. A zrazu predavačka príde. Keďže ja som už mala nervy na krajíčku, tak mi bohužiaľ padla za obeť. Hneď som ju poprosila, aby stíšila tu hudbu, pretože nepočujem vlastného slova a cítim sa ako na diskotéke, nie ako v predajni odevu. Na to ona, že vraj je to tak v ich predajni bežné. To však už zrejme pochopila, že mám riadne nervy. Tak potom bola veľmi ochotná a pomáhala nám pri výbere veľkosti, dokonca nám aj dobre poradila. A nakoniec sa hrala aj s našou dcérou, keďže ja som už vyberala aj niečo iné.
A tak nakoniec všetko dobre dopadlo, rifle sme kúpili a nakoniec aj bundu pre manžela a šatku pre mňa.
Viem, že nie všade sú rovnaké predavačky. Záleží to na tej ktorej predavačke, ale asi aj od zamestnávateľa, akosi potrpí na svojich zákazníkov.
Myslím, že v dnešnej dobe, keď by sa doslova mali biť o každého zákazníka, pretože konkurencia je veľká, by to malo vyzerať inak. Poznám však už obchody, kde viem, že to tak funguje, už len otvorím dvere a pri mne je hneď predavačka ochotná pomôcť.