Sme polroka manželia a ako iste všetci viete začiatky bývajú ťažké. Chvíľu trvá kým sa kompletne zariadime. Máme skoro 27-ročné auto "škodovicu", v ktorom každú chvíľu čosi vypadne. No je to manželove prvé auto a tak na neho nedá dopustiť, lebo bolo aj vyrobené presne v deň, mesiac a rok manželovho narodenia. A tak našu škodovicu volá "červený šíp".
A tak náš červený šíp vo svojej krásnej starobe stále len hapruje a hapruje. No čo už keď na nové auto nie sú peniaze a ako ja stále hovorím: "Za fazuľky si nič nekúpime". No napriek všetkému toto naše autíčko musím pochváliť, že nás zatiaľ vždy bezpečne odvezie tam kde chceme.
Za ten polrok aj to auto už s nami dosť toho prežilo. Státie na slovensko-ukrajinskej hranici, a nekonečné cesty zo Slovenska do nášho nového domova na Ukrajine vo Volosianke.
Možno sa niektorí pýtate čo je s naším "červeným šípom" teraz? Nuž dáva sa teraz do poriadku u jedného pána automechanika, pretože v nedeľu v ňom vyvrela voda. Možno od zlosti, že už tých svojich kilometrov má už najazdených a potrebuje si oddýchnuť.
No my moje drahé autíčko ťa ešte veľmi potrebujeme a tak sa len prosím daj opäť nejako dokopy.
Nabudúce Vám napíšem nejaké moje ako ja stále hovorím "zadymené zážitky z mojej Ukrajiny". :)